ROZHOVOR SO SPOLUAUTORMI KNIHY “PŘEKLEP A ŠKRALOUP”
TOMÁŠ KONČNINSKÝ, BARBORA KLÁROVÁ A DANIEL ŠPAČEK

Zuzana Kline Nováková, Zuzana Giertlová, Nataša Petrová Dias


preklep preklep-a-skraloup-03
Zdroj: Kniha Překlep a Škraloup Ilustrácia: Daniel Špaček

TOMÁŠ KONČINSKÝ
1. Kedy ste začali písať a čo Vás inšpiruje pri písaní kníh a scenárov?
Nejdřív jsem se naučil kreslit kola. Nic jiného jsem neuměl, ale kreslil jsem jich hodně a pořád podle mojí mámy to byla nejkulaťoulinkatější kola na světě. Kdy se z toho stalo psaní si přesně nepamatuju, ale zřejmě někdy v 80. letech, kdy jsem přepsal film E.T. mimozemšťan podle sebe (s veselejším konecm, při kterém se nebrečí). Inspirují mě lidé, osudy, sny, odposlechnuté dialogy, nezřetelné pocity, jasná fakta, fikce, realita a tajemství.

2. Mohli by ste nám prezradiť niečo o svojej práci televízneho scenáristu a dramaturga?
Nemohu, bohužel, jsem vázán smlouvou, tak snad jedině, že je to skvělá, inspirativní práce se samými skvělými, talentovanými lidmi, kteří tvoří báječnou partu, navzájem si pomáhají a mají se rádi! 😊

Jinak psaní pro televizi se velmi podobá práci v továrně. Jde o to neustále zaplňovat vysílací čas dalšími a dalšími scénáři a občas kreativitu zcela ovládne rutina a naopak. Nicméně i v tomhle stresovém prostředí se dá tvořit a já jsem hrdý třeba na svůj pořad Tamtam, který přináší každou sobotu čerstvé tipy na výlety pro rodiny s dětmi, nebo na vtipné animované seriály Černobílo a Nonono, na kterých jsem pracoval se spoluautory knížky Překlep a Škraloup.


3. V roku 2014 Vám bola udelená cena Muriel za najlepší komiksový strip. Mohli by ste nám niečo o tom povedať?
Dozvěděl jsem se o tom až z tisku, pořadatelé Komiksfestu, kde se cena udělovala, myslím trošku nezvládali orgnizaci. V roce 2015 jsme pravděpodobně mohli vyhrát znovu, se stejným stripem (Kustodka Květa), ale když se mě pořadatelé ptali, jestli se na akci zdržím do večera, řekl jsem, že musím domů za dětmi, a tak cenu dostal někdo jiný, koho museli narychlo přivolat. Rok na to byl festival Komiksfest zrušen. Ale cena Muriel myslím trvá dál. Já sem za ni každopádně rád, aspoň za jednu, že...

crop-1085846-preklep-a-skraloup
Zdroj: Kniha Překlep a Škraloup Ilustrácia: Daniel Špaček

4.
Tiež by sme sa radi dozvedeli niečo zaujímavé o filme Schmitke, za ktorý ste boli nominovaný na Českého lva.
Film začal vznikat někdy v roce 2010, kdy jsme se s režisérem Štěpánem Altrichterem bavili o Krušných horách a jak by se tam skvěle točilo. Následovala povídka Julius Schnmitke proklouznul smrti jako neobratný tuleň, a podle povídky asi 12 verzí scénáře. Psali jsme dva roky, točilo se další dva roky a nakonec jsme vyhráli Cenu české filmové kritky a proměnili dvě z osmi nominací na Českého lva. Nejdůležitější ale je, že film do dneška oslovuje lidi, a i když neláme rekordy návštěvnosti, má to tu výhodu, že jsem si se spoustou lidí, kteří film viděli, měl možnost o něm popovídat osobně a sesbírat velkou spoustu nejrůznějších reakcí a dojmů. Pro spisovatele je tohle zkušenost k nezaplacení! Jo a taky ještě když jsem se podepisoval do památníčků ječíčím fanynkám na filmovém festivalu v Busanu v Jižní Korei – to spisovatel jinde než v Asii nezažije...

5. Okrem knihy Preklep a Škarloup ste napísali ešte jednú knihu mikropoviedok Bezsrsté Vánoce. Mohli by ste nám ju predstaviť?
Opravdu kratičké mikropovídky někde na hranici mezi obrazy a příběhy, většinou poněkud surrealistické, humorné, nečekaně vypointované. Bylo to tak trošku cvičení ve psaní, měl jsem těch pidipovídek plné sešity a vydal jsem jen pár desítek „nejlepších“. Nejvíc mi na ně sedne charakteristika jednoho podroušeného návštěvníka mého čtení v Brně, který si mě vzal stranou u WC a vážně mi řekl, že ty moje povídky jsou nesmysl – ale pozor – řízený nesmysl! - a to je na nich právě to dobré.

6. Počuli sme, že už začínate pracovať na novej knihe. Prezradíte nám o nej niečo?
Myslím, že by to měla být kniha o paměti a zapomínání – ale už si to přesně nepamatuju... Bohužel, zatím se v běhu všech okolních událostí nemůžeme s Bárou a Danem dostat k tomu, abychom dali knize nějaké jasnější obrysy. Ale máme to rozhodně v plánu!

7.
Svoju tvorbu predstavujete na zaujímavých besedách. Kde vo svete o vašej tvorbe už vedia a kam sa chystáte ďalej so svojou knihou?
Zatím se omezuji na svět naší planety Země. Ale rád bych vyrazil i někam dál v naší galaxii.

8. Ako sa Vám páčilo v USA? Splnili besedy a stretnutia s deťmi vaše očakávanie?
Líbilo se mi to moc! Děti v New Yorku, Bostonu, Washingtonu i Atlantě reagovaly dost podobně jako děti u nás v Čechách a když byl někdy problém s jazykem, skřítci a jejich „ničící stroje“ to vždy spolehlivě vyřešily. Takže jáj sem spokojený, otázka je, jestli děti taky....

9. Čo by ste odkázali deťom a rodičom žijúcim v zahraničí?
Ať je baví stárnout celý život!

preklep-a-skraloup-04
Zdroj: Kniha Překlep a Škraloup Ilustrácia: Daniel Špaček

BARBORA KLÁROVÁ
1. Čo vás priviedlo k písaniu kníh a kedy ste začali s tvorbou pre deti?
Psát jsem se naučila ještě před nástupem povinné školní docházky, protože jsem se už nemohla dočkat. Od té doby píšu ráda kdykoliv na to mám chvilku. Mimochodem podobně to mám i s řízením auta - taky jsem se nemohla dočkat řidičáku a taky řídím ráda kdykoliv k tomu je příležitost.
Ale zpátky od volantu k písmenkům. Dosud mi vydali jen pár básniček ve společných sbírkách a vlastně je až s podivem, že první opravdovou knihu jsem se odhodlala napsat až teď a navíc “jen” jako spoluautorka. Ale to víte, nějak se začít musí. Teď už to pofrčí jedna báseň.
A tvorba pro děti? Připadá mi, že jsem se od těch svých prvních dětských písmenek až tak moc nezměnila, tak se toho snažím využít. Dětský svět je prostě můj svět.

2. Kde čerpáte inšpiráciu pre svoje príbehy a scenáre?
Baví mě všímat si nevšedních věcí a jevů (i v rámci zdánlivě všedních dní), kamarádím se s bláznivými lidmi a mám hodně živé a pestré sny. A ráda a často si hraju s dětmi. Vlastními i cizími.

3. Píšete iba v češtine alebo aj v iných jazykoch?
Vzhledem k tomu, že jsem původně měla v plánu stát se učitelkou angličtiny (a hudební výchovy), jsem nejen během studií, ale i ve volném čase popsala hodně stránek textem v angličtině. Dokonce jsem se svou povídkou vyhrála literární soutěž, kterou každoročně vyhlašuje Spolek přátel USA (SPUSA). V následujícím ročníku jsem už znovu vyhrát nemohla, tak mi udělili alespoň čestné uznání. Ale to už je docela dávno, rok osmnáct set....něco-něco, plus minus.

4. Mnohí vás poznajú ako jazzovú speváčku a huslistku. Píšete si texty svojich piesní sama?
Jste asi první, kdo se mě na tohle zeptal a jsem za tu otázku moc ráda. Protože jsem skutečně otextovala nebo přeložila texty několika jazzových “standardů” a moc mě to bavilo (a nemám se s tím komu pochlubit!) - například Blue Moon se v mém českém podání nazývá Pluju. Chcete to poslat?
A co se týče mých vlastních písní, zatím je píšu takzvaně do šuplíku, hudbu i texty. Teď zrovna se úzce specializuji na ukolébavky pro naši malou Jasmínku. Takže vlastně
nepíšu do šuplíku, ale spíš do kolébky.

5. Ako dlho pôsobíte ako scenáristka programov pre deti? Čo by ste nám mohli povedať o svojej práci?
Pro ČT:D píšu scénáře od podzimu roku 2013. Je to doslova práce mých snů. Všechny výmysly, které doma sepíšu, se následně v televizi zrealizují a ještě mi za to pak zaplatí. Nádhera! Doporučovala bych to každému, kdo má bujnou fantazii a vydrží opravdu dlouho sedět na zadku. Protože psaní znamená kromě spousty legrace taky nekonečnou spoustu hodin nad klávesnicí. A taky kila ukousaných nehtů, když nápad nepřichází. Ale neměnila bych.
Mým cílem je, aby dospělí jednou s láskou vzpomínali na nějaký svůj oblíbený dětský pořad, který jsem pro ně vytvořila.


preklep-a-skraloup-01
Zdroj: Kniha Překlep a Škraloup Ilustrácia: Daniel Špaček

6. Ktoré detské programy pochádzajú z vášho autorského pera scenáristky
a dramaturgičky?
Pravidelně píšu pořad Tamtam a Planeta Yó (ten vedu i dramaturgicky - ovšem jiné díly, než ty, které píšu, samozřejmě), napsala jsem už i pár dílů dnes už legendárního pořadu Studio Kamarád (například letošní silvestrovské vydání). S Tomášem a Danem (a dalšími) jsme vytvářeli pořad Černobílo a zrovna teď na Déčku běží taková výchovná animovaná minisérie Nonono!

7. Kde všade môžeme počuť váš hlas moderátorky a hlásateľky?
Z televizní obrazovky mě uslyšíte na ČT1, kde oznamuji takové to, co “uvidíte za chvíli”. Jinak moderuji nejrůznější kulturní, společenské i firemní akce. A svůj hlas jsem propůjčila i do několika reklam. Více najdete třeba na mém webu www.baraklara.cz

Dříve jsem měla na internetovém rádiu vlastní pořad o handicapovaných, dvouhodinové živé vysílání, to bylo někdy hodně hustý kakao (jak by řekl Škraloup). A ještě předtím jsem v kulturním domě v mé rodné Roudnici nad Labem moderovala cyklus živých talkshow “Jako doma”. Hosty jsem vybírala a oslovovala sama a setkala jsem se tak na jevišti s mnoha zajímavými osobnostmi (Jan Kačer, Vanda Hybnerová, Michal Horáček a jiní). Na to také ráda vzpomínám.

8. Bol vám tiež udelený titul “ Lady rádio 2000”. Mohli by ste nám o tom povedať niečo viac?
To už je ale opravdu dávno! Byla jsem tehdy nejmladší účastnicí této soutěže, kterou vyhlašoval Český Rozhlas a překvapilo mě už jen to, že mě vybrali z té obrovské spousty zaslaných nahrávek. V semifinále se mi v rozhlasovém studiu nevedlo zase až tak dobře a probojovala jsem se dál jen velice těsně. Jsem totiž hrozná trémistka. Během finále před živým publikem jsem se ale nějak osmělila a nakonec jsem získala výše zmiňovaný titul. Ten mi následně umožnil rozhlasovou praxi, mnohá zásadní setkání a první kroky do světa médií.

9. Aké sú vaše plány do budúcnosti? Pracujete na novej knihe?
To byste chtěli vědět, co? Ale tak já vám to řeknu. Moje plány se teď soustředí hlavně na mateřství. Začala jsem už zase zpívat, hlasatelkovat a psát scénáře, takže když si mezi tím vším přeci jen najdu chvilku, vymýšlíme s Tomášem a Danem volné pokračování příběhu ze světa entropíků. A ačkoliv mě moc baví psát dohromady s Tomášem, ráda bych si napsala knížku i sama. A na tom už taky (občas) pracuju. Ten příběh je obestřen mlžným oparem a půjde tam o lásku. Víc asi zatím radši neprozradím.


preklep-a-skraloup-06
Zdroj: Kniha Překlep a Škraloup Ilustrácia: Daniel Špaček

DANIEL ŠPAČEK
1. Kde a ako sa začala vaša dráha ilustrátora a animátora?
O animaci jsem se v jisté části svého života spíš jen otřel, přesto to zůstává mojí velkou vášní. Od té doby co jsem objevil Tomáše Holuba a Tomáše Hájka, kteří jsou opravdu Animátoři s velkým A, věnuji se raději režírování a ilustrování a animování přenechávám jim, protože jsou v tom opravdu dobří.
Pokud jde o začátek, tak to vím naprosto přesně, bylo to v neděli 27.dubna 1986. Hlavou se mi mihla představa, že bych mohl být ilustrátor ale to jsem ještě nevěděl, že to bude tolik práce a že to bude tak dlouho trvat.

2.
Čo Vás inšpiruje pri vašej tvorbe?
Vesmír, můj syn a moje žena. V proměnlivém pořadí.

3. Aká výtvarná technika prevažuje vo vašej ilustračnej tvorbe?
Pokaždé něco jiného, nejsem člověk jednoho stylu. Formu pro mě určuje obsah, ten si sám řekne nejlépe.

4. Ste ilustrátorom viacerých knižných titulov. Sú to knihy pre deti alebo aj pre dospelého čitateľa?
Nedělím ilustrace na knihy pro děti a pro dospělé. Kreslím rád cokoliv, co v sobě má fantazii a imaginaci.

maxresdefault
Zdroj: Kniha Překlep a Škraloup Ilustrácia: Daniel Špaček

5. Kde všade sa môžeme stretnúť s vašou tvorbou animátora?
Moje animační tvorba už je prehistorie, viz výše, ale pokud je otázka směřovaná na animační projekty, kterých jsem byl součástí a které stojí za zmínku tak je to vizuální styl stanice ČT:D, zejména pak ovčí uzavírací znělka, dále pak seriál Černobílo a v současnosti minisérie Nonono.

6. Získali ste cenu “Andel awards 2009“ za hudobnú kompozíciu Mythematica. Čo vás  inšpirovalo?
Je to už téměř dekáda, takže i kdybyste mě rozkrájeli, bohužel si nevzpomenu. Spíš jsem si jen tak brnkal do kláves a něco z toho vzniklo, nemělo to žádný vážný plán.

7. Môžete nám prezradiť niečo o svojich tvorivých plánoch do budúcnosti?
Objevím konečně stroj času a to bude teprve něco!

preklep2
Zdroj: Kniha Překlep a Škraloup Ilustrácia: Daniel Špaček

_________________________________________________________________________________________________

NIEČO MÁLO O TOMÁŠOVI KONČINSKOM, BARBORE KLÁROVEJ A DANIELOVI ŠPAČKOVI

TOMÁŠ KONČINSKÝ
Tomáš Končinský se narodil v Brně, absolvoval katedru scenáristiky a dramaturgie na FAMU v Praze. Pracuje jako televizní dramaturg a scenárista pro dětský kanál ČT:D. V roce 2015 byl také nominován na Českého lva za scénář k filmu Schmitke. S autorským týmem knihy Překlep a Škraloup vyhrál v roce 2017 ceny Magnesia Litera a Zlatá stuha.

FILMY
Schmitke (2015)
Men’s Show (2004)

KNIHY
Překlep a Škraloup (2016)
Věděli jste, že věci stárnou? Stačí jen na chvilku nedávat pozor a z věci, která před chvíli zářila novotou, je starý, nepotřebný krám. Ale kdo za to může? Drobná stvoření, která mají veškeré stárnutí na starosti. Skřítek Překlep, jehož specialitou jsou chyby v knížkách, se jednoho dne vydá na dobrodružné putování k samotnému Zubu Času. Podaří se mu zastavit stárnutí? A kdo získá Křišťálový Prdlajs? A jakou roli v tom všem hraje mluvící hovnivál?

Kustodka Květa
(2015)
Kustodka Květa, postava, kterou komiksový svět vysloveně potřeboval – vždy nekompromisně zamračená, sedící, prudící, spící. Svou upřímnou mizantropností oslovuje široké spektrum čtenářů, znalce výtvarného umění provokuje, laiky naopak přitahuje do galerií.

Bezsrsté Vánoce
(2008)
59 mikropovídek kombinujících neotřelý humor a absurdní komiku s až poetistickými obrazy.

SCENÁŘE/DRAMATURGIE PRO DÉTSKÉ POŘADY
Tamtam
Černobílo
Nonono!


BARBORA KLÁROVÁ
Jazzova zpěvačka, houslistka, moderátorka. A v neposlednom řade i scenáristka dětských pořadů pro ČT:D. Má také autorský podíl na příběhu skřítků entropíků (Překlep a Škraloup).

SCENÁŘE PRO DÉTSKÉ POŘADY
Černobílo (2015)
J.A.Černobíl - génius a svébytný egoman, který vznikl jako nevybarvená skica. Od té doby zanevřel na vše barevné azačal videt svět svou, černobílou optikou. Zbožňuje šachy, v ZOO podporuje pandy, zebry a mambu černou a o volných chvílích se rád prochází mezi Černým mostem a Bílou horou. V MHD jezdí zásadně na černo.
http://decko.ceskatelevize.cz/cernobilo

Nonono!

Zopáknutí základou slušného chování nejen pro děti.
http://decko.ceskatelevize.cz/no-no-no

Planeta Yó

Podívej se na naši planetu s mimozemšťanem TýYó a sondou Lízou z nadhledu. Na Planetě Yó objevíte zajímavé hosty, animované seriály a pohádky.
http://decko.ceskatelevize.cz/planeta-yo

Tamtam

Dvojice animovaných dobrodruhů pro vás vybírá tipy na ty nejzajímavější víkendové akce a události na výlety s dětmi.
http://decko.ceskatelevize.cz/tamtam


DANIEL ŠPAČEK
Český ilustrátor žijúci striedavo v Prahe a v Gothenburgu (Švédsko). Pracoval na množstve rôznych projektov od ilustrácií, animácií, koncepčného umenia cez dizajn pre televízne kanály a iné. Momentálne sa venuje hlavne ilustráciam pre rozprávkové knižky. Získal množstvo ocenení, medzi inými napríklad Magnesia Litera a Zlatá stuha za knihu Překlep a Škraloup, nomináciu na Českého Lva za televízny seriál KOSMO a viacero cien Promax za dizajn ČT :D (detský kanál Českej televízie).

ILUSTRÁCIE
Překlep a Škraloup (2016)
KOSMO - tv mini seriál
ČT :D Outro
České olympijské hry 2014
TAMTAM
Raníček

Viac na
http://danielspacek.com


NO NO NO! from Daniel Spacek on Vimeo.



Překlep a Škraloup - Exkurze do cukrárny from Daniel Spacek on Vimeo.



Let's go to colonies - drawing timelapse from Daniel Spacek on Vimeo.


_________________________________________________________________________________________________

PREDSTAVUJEME VÁM ZNÁMEHO SLOVENSKÉHO SPISOVATEĽA A JAZYKOVEDCA PETRA KARPINSKÉHO

Zuzka Kline Nováková.

Knihomoľcom sa počas letných prázdnin podarilo na Slovensku stretnúť so spisovateľom Petrom Karpinským. Počas príjemného stretnutia nám ochotne poskytol rozhovor a venoval Knihomoľcom svoj veľmi pekný a zaujímavý komiks (Príbehy spod Tatier) a pár výtlačkov časopisu ZIPS. Veľmi pekne ďakujeme! Knihy Petra Karpinského budú k dispozícii našim čitateľom v pojazdnej knihomoľskej knižnici.

1451964_714500991903993_170635400_n sedem_dni_v_pivnici FullSizeRender

1. Ako dlho sa venujete tvorbe pre deti a čo Vás k tomu inšpirovalo?

Prvá kniha pre deti, ktorá sa volala Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali, vyšla v roku 2001, ale rozprávky som začal písať oveľa skôr. Dá sa povedať, že už ako dieťa som sa pokúšal tvoriť kratučké texty, neskôr sa texty začali rozširovať a zmenili sa na skutočné príbehy. Publikovať som však začal poviedky pre dospelých. V roku 1997 som debutoval zbierkou Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov. Ako naznačuje jej názov, kniha sa venovala veľmi vážnym a smutným témam. Rozprávky pre deti tak pre mňa predstavovali zmenu. Hoci sa aj rozprávky a príbehy pre deti tiež občas venujú vážnym témam, ale pokúšam sa ich podať humorne.

Inšpiráciu nachádzam takmer všade okolo seba. Vo svojich zážitkoch, v zážitkoch svojich známych, ale aj v bežných veciach, ktoré sa vďaka fantázii stávajú zázračnými.


2. Ktorá z Vašich detských kníh je Vašou najobľúbenejšou a prečo?
Táto otázka je pre mňa veľmi ťažká. Každá z kníh je iná, každú ilustroval iný maliar. S každou sa mi spájajú iné spomienky a iné pocity. Knihu by som prirovnal k deťom. Ako ich „rodič“ neviem povedať, ktoré z mojich „detí“ je moje najobľúbenejšie.

Kniha Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali bola mojou prvou a ilustroval ju známy slovenský maliar Svetozár Mydlo, Rozprávky z Múzea záhad a tajomstiev majú fantastickú rozhlasovú podobu, ktorá vznikla v Slovenskom rozhlase, Sedem dní v pivnici mám rád kvôli hlavnej postave Celestínovi a nádherným maľbám Zuzany Bočkayovej Brunckovej. Súbor rozprávok a pesničiek od Evy Kollárovej, ktoré vyšli pod názvom Kde asi rozprávka býva sa mi zas spája s mojím obľúbeným Ľubovnianskym hradom. Zbierka príbehov a povestí Skala útočiska zas rozpráva o mojom rodnom meste Spišskej Novej Vsi. A poviedková kniha Adela, ani to neskúšaj! sa zas venuje trochu smutnej téme detí z detského domova.

Takže, dá sa povedať, že všetky svoje knihy mám rovnako rád.

3. Ktoré knihy sa Vám píšu ľahšie – detské alebo tie pre dospelých?
Knihy pre dospelých, ako som už napísal, bývajú väčšinou smutné a hovoria o tragických veciach. Do detských kníh sa snažím vniesť humor, ale aj napätie. Som rád, ak sa deti pri čítaní bavia. Napísať knihu, ktorú by si deti chceli prečítať aj viackrát, je dosť ťažké. Deti sú nároční čitatelia. Takže si myslím, že písanie pre deti je občas namáhavejšie.

4. Vaša tvorba má veľmi široký záber – od písania kníh, rozhlasových hier, scenárov pre televízne relácie a programy, písanie komiksov až po divadelnú činnosť a vydávanie časopisu pre mládež – ktorá z týchto aktivít je Vášmu srdcu najbližšia?
Dalo by sa povedať, že všetky rovnako. Neviem si predstaviť, že by som sa venoval veciam, ktoré by ma nebavili. Samozrejme, že nič z toho nie je jednoduché, a niekedy mi nezostáva čas na oddych. Ale napríklad od vedy oddychujem pri literatúre, od literatúry si oddýchnem pri komiksoch, od komiksov si odpočiniem pri divadle. Oddychujem teda pri práci. Som rád, ak ľudí poteší výsledok mojich aktivít.

5. Máte rád históriu, veľa píšete o histórii Spiša – odkiaľ čerpáte námety?
Na vysokej škole som vyštudoval slovenský jazyk, literatúru a dejepis. História mi je preto blízka a dokonca na univerzite učím predmet, ktorý sa volá dejiny spisovnej slovenčiny. Spája sa v ňom jazyk i história. S históriou sa tak stretávam každý deň, je mojou prácou.

Nemožno sa preto čudovať, že sa história dostáva aj do mojej tvorby. Myslím si, že história Spiša je rovnako zaujímavá ako história iných regiónov. Dokonca sa dá porovnať i s udalosťami svetovej histórie. Niekedy mi je smutno, že obyvatelia Spiša nepoznajú svoju minulosť, a tak sa im ju pokúšam priblížiť napríklad v knihe
Skala útočiska, alebo v rôznych divadelných predstaveniach.

Informácie o dejinách samozrejme čerpám z rôznych historických kníh a z archívu.

6. Ako spisovateľ a jazykovedec a odborník v tejto oblasti, máte nejaký odkaz alebo radu pre Slovákov a Čechov žijúcich v zahraničí ako prehĺbiť záujem u našich detí o slovenskú/českú literatúru, kultúru a jazyk všeobecne?
Veľmi ma teší, ak Slováci alebo Česi na svoj jazyk nezabudnú ani v zahraničí. Nie sme veľké národy, asi nemôžeme konkurovať iným väčším a početnejším národom, a tak udržiavanie našej kultúry a jazyka mimo Slovenska a Čiech je iste náročnejšie a namáhavejšie. Bolo by však smutné, keby by sme na svoje jazyky zabudli, veď sú také krásne.

Ako si ich udržať? Azda len učením sa, rozprávaním, čítaním, počúvaním slovenského a českého rozhlasu, či televízie. Našťastie, vďaka modernej technike sa svet „zmenšil“, vzdialené krajiny sú pre nás bližšie. Cestovanie už trvá len niekoľko hodín, nie týždne a mesiace, a výlet na Slovensko či do Čiech tiež pomôže, aby sme si osviežili materinský jazyk.

7. Pracujete momentálne na nejakej knižnej novinke?
Môžem prezradiť, že v Slovenskom rozhlase sa pripravuje moja nová rozprávková hra Operácia krištáľový kvet a spolu s vydavateľstvom Perfekt pracujeme na novej knihe Teta Agáta a jej sedmička. Bude to kniha o siedmych mačičkách a kocúroch, ktoré žijú v byte u tety Agáty.

image1


PhDr. Peter Karpinský, PhD. (1971) je s
pisovateľ, jazykovedec, redaktor, režisér a scenárista. Narodil sa v Gelnici, zmaturoval v Spišskej Novej Vsi. Vyštudoval slovenský jazyk a dejepis na Filozofickej fakulte v Prešove, kde následne absolvoval doktorandské štúdium v odbore slovenský jazyk. Písaniu sa venuje už od gymnaziálnych rokov. Viackrát sa úspešne zúčastnil na rozličných literárnych súťažiach. Debutoval v roku 1997 knihou poviedok Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov, za ktorú získal cenu Rubato a Prémiu ceny Ivana Kraska. K jeho ďalším dielam patrí: Nanebonevzatie, Päť x Päť. Antológia súčasnej slovenskej prózy, The Dedalus Book of Slovak Literature a dva komiksy Príbehy spod Karpát a Diablova skala. Z tvorby pre deti mu vyšli knihy rozprávok Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali, Rozprávky z Múzea záhad a tajomstiev, Sedem dní v pivnici, Kde asi rozprávka býva, Adela, ani to neskúšaj! a kniha povestí Skala útočiska. Okrem toho je autorom divadelných hier a scenárov, ako aj rozprávkových rozhlasových hier (Koruna času a modrá koza, Med z ľadových kvetov, Diablova skala, V lese žije drak, Adela, rozprávkový cyklus Rozprávky z múzea záhad a tajomstiev, Celestín, Povesti zo Spišskej Novej Vsi, Príbehy o bratoch Konštantínovi a Metodovi). Je zakladateľom a vedúcim divadelného súboru DTS (Divadlo teatrálnej skratky), redakčne vedie literárny zábavník pre základné školy Zips. Pravidelne píše a režíruje divadelné hry na hrade Ľubovňa. Napísal scenáre k detskej relácii Maškrtníček (RTVS) a texty piesní do detskej relácie Trpaslíci (RTVS). Pôsobí ako vedúci Katedry slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Okrem literárnej tvorby sa venuje jazykovede, teórii komiksu a recenzovaniu textov najmä z literatúry pre deti a mládež. Je držiteľom Ceny rektora Prešovskej univerzity 2007, Ceny Literárneho fondu 2007 a ocenenia Najlepšia detská kniha 2001, 2007 a 2011.

_________________________________________________________________________________________________

EXKLUZÍVNY ROZHOVOR SO SLOVENSKOU SPISOVATEĽKOU JANOU PRONSKOU

Katka Pohánková, Zuzka Kline Nováková a Zuzana Giertlová.

Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ nám v minulom roku darovalo knihy slovenských autorov, medzi ktorými boli aj knihy Jany Pronskej. Spisovateľka Jana Pronská je na Slovensku veľmi obľúbenou spisovateľkou, ktorá napísala už 14 historických románov. Romány sa odohrávajú na "Horných Uhroch" a odvíjajú sa od skutočných historických udalostí. Pani Pronská nám poskytla milý rozhovor a darovala Knihomoľcom v Bostone 4 knihy. Veľmi pekne pani Pronskej ďakujeme a prajeme jej veľa ďalších knižných úspechov. 

pronskarebelka large-janiciarova_zena srdcom-a-mecom-17183

1. Aké je vaše obľúbené miesto na Spiši?

Jednoznačne Spišský hrad. To je jedno z najkrajších miest na svete, dovoľujem si tvrdiť. Strašne rada mám Ľubovniansky hrad a všetky historické miesta ako Levoča, Bardejov (ten už ale nie je na Spiši). Mám to strašne rada u nás doma, v Nálepkove. To je moje najobľúbenejšie miesto.


2. Ktoré miesto by ste chceli predstaviť návštevníkom tohto regiónu?

Spiš má veľmi veľa nádherných miest, je veľmi bohatý. Spišský hrad, Ľubovniansky hrad, Levoča, Dobšinská ľadová jaskyňa, hory, lesy...Je veľmi veľa miest - prakticky každá obec, každé mesto má niečo za sebou, niečo, čo ho robí úžasným. Naposledy ma veľmi uchvátila história Henclovej (časť Tichý potok), ktorá svojho času bola jednou z najkrajších a najväčších miest a mohla sa rovnať napríklad Kremnici alebo Banskej Štiavnici. Ťažilo sa tam zlato, mali vlastný punc. Dnes už v časti Tichý Potok nestojí ani jeden domček. Určite by sme však niečo našli, keby sme hľadali – taká bohatá je história tohto miesta (smiech).


3. Existuje nejaká legenda alebo povesť k danému miestu alebo časti regiónu?

Takmer ku každému miestu sa viaže nejaká legenda alebo povesť. Najnovšie ma zaujala legenda o Rolandovi a poľskej kňažnej. Roland dobil hrad a uväznil poľskú kňažnú, ktorá prišla na Spiš so svojim ženíchom. Kňažná sa do Rolanda zamilovala a u kráľa vyprosila jeho milosť a dokonca ho vyhlásila za župana Spiša.
Veľmi pekná legenda, čo sa týka histórie Spiša a práve o tejto sa chystám najnovšie písať. Z celoslovenských, ktorá mňa hlavne zaujala a už som ju aj spracovala, je legenda o Cecílii zo Sv. Jura, ktorú som opísala vo svojej knihe Rebelka. Bolo to úžasné, keď som ju objavila. Povedala som si, že máme vlastnú Johanku z Arku a nikto o nej nevie. Nikto netuší, že bola prvou ženou, prvou šľachtičnou, ktorá smela vlastniť šľachtický titul a majetok a ktorá mohla dediť - čo dovtedy bolo nemysliteľné. Bola to odmena za jej odvážny čin, ktorý v dejinách žien Uhorska nemá obdobu.
O tejto šľachtičnej som sa dozvedela, keď som hľadala a študovala informácie k inej knihe. Našla som zmienku, krátku vetu, citujem: „ Za to, že si smelšia a udatnejšia ako mnohé ženy, získavaš tie tituly a tie majetky.“ Cecília musela byť veľmi smelá a udatná, keď jej kráľ osobne daroval tieto výsady. Hneď som po nej začala pátrať. Uhorská šľachtičná alebo žena mohla byť za svojho času ešte známejšia ako Bátorička v neskorších časoch, ale nevie sa o nej....Bátorička je už však opísaná v mnohých knihách. Písať o takýchto neznámych osobnostiach ma veľmi baví. Vyťahovať z histórie neznáme, pekné veci, ktoré zapadli prachom a zostali tam. Legiend a povestí je strašne veľa a aj keby som žila 3 životy, tak ich nestihnem opísať v knihách.


4. Z doterajších rozhovorov sme sa dozvedeli, že rada varíte a pečiete a chceli by sme vedieť, ktoré je vaše obľúbené jedlo z regiónu Spiš a ktoré by ste čitateľom odporučila ochutnať?

Halušky, jednoznačne halušky a pirohy. Môžem ich na množstvá. Neprejdú 2-3 týždne, keď si halušky alebo pirohy niekde na cestách dám, alebo si ich uvarím doma. Samozrejme pirohy s kyslou smotanou, so škvarkami, regionálne jedlá... No a potom mám rada cestoviny – v tých môžem spať (smiech). Na všetky spôsoby.

5. Mohli by ste prezradiť váš obľúbený recept?

Môj osobný recept... no ja netuším. Stojím pri sporáku už 25 -30 rokov, vždycky sa dá niečo vykúzliť, ale samozrejme najlepšie recepty sú “čo dom dá a čo chladnička dá“. Máme toto a toto a vykúzlime z toho toto.


6. Publikovali ste 14 kníh, ktorá z nich sa Vám najľahšie písala a ktorá najťažšie?

Najľahšie sa mi písala ta prvá, pretože o nič nešlo...(smiech). Išlo o môj pôžitok a o to, že si plním svoje túžby. Robila som to preto, lebo ma to bavilo a bol to môj koníček. Nebolo čo čítať, tak som si vytvorila svoj vlastný príbeh. Tvorila som svoje knihy od detstva, takže Zlatníkova chovanica bol len následok. Zlatníkova chovanica a Bosorkina dcéra - tá totiž bola moja prvá kniha. Tú som napísala a odložila do zásuvky. A napísala som medzitým ďalšiu - Zlatníkovu chovanicu. Tú som už poslala do vydavateľstva. Povedala som si, že to vyskúšam, veď sa mi nemôže nič stať. Prinajhoršom mi ju pošlú späť. No neposlali... (smiech).
S každou ďalšou knihou je to, dovolím si tvrdiť, ťažšie a ťažšie. Nie kvôli písaniu príbehu, ale kvôli tomu, aby som nepodliezla svoju laťku. Zostať na svojej úrovni alebo tú pomyslenú laťku preskočiť. Ďalšia vec je to, že keď píšem, píšem to s tým pocitom, ako príjmu knihu čitatelia, či sa im bude páčiť, či nesklamem ich očakávania.
Najťažšie sa mi, ani nie tak písaním ako pocitom zodpovednosti voči knihe, ktorý stále rastie, písala Verenica. V knihe je veľmi veľa mŕtvych, je to veľmi ťažká téma – mor v Európe. Bolo ťažké vcítiť sa do deja a prežívať príbeh. Ako sa museli cítiť ľudia, ktorí to všetko zažili. Táto kniha bola pre mňa ťažká, bola som na ňu citovo naviazaná. Už len tým, že ja som sama matka troch detí, opísať to všetko bolo citovo náročné. Písanie samotné ma však bavilo, pretože to je niečo, čo mám rada. Presunúť sa o 300 -400 rokov dozadu a vžiť sa do príbehu – úžasná práca.


7. Máte nejaký zážitok alebo zaujímavosť ku niektorému z titulov? Ak áno, prezradíte ho?

Zážitkov je dosť, pretože to nie len o čítaní kníh, ale je to hlavne o zážitkoch. Kam sa dá, tam sa vydriapete a vidíte horu skál a cítite minulosť, ktorá na vás dýcha a má to všetko svoje čaro. Alebo exkurzie zámkov a hradov, či už lovenie v ich archívoch, či už hľadanie súvislostí medzi jednotlivými faktami, ktoré zneli neuveriteľne. Aby boli uveriteľné pre tých, ktorých sa tou históriou zaoberajú a aby to neboli celkom vymyslené veci.
Zaujímavostí je mnoho pri tých 14 knihách. Napríklad, keď som sa bola pozrieť v Rumunsku, chcela som vidieť hrady a pevnosti, ktoré som opísala vo svojich knihách. Oradea - pevnosť, kde Rebelka/kráľovná žila bola zatvorená. Nevedeli sme sa dohovoriť ani po anglicky ani po rumunsky.
V Chorvátsku som chcela vidieť všetky hrady a pevnosti - v Trogíre, na Istrii, na všetky som chcela ísť, chcela som sa nadýchať tej atmosféry, aby som ju vedela opísať v knihách. Niektoré hrady som videla aj viackrát. Na akejkoľvek ceste, či už ideme do Rumunska alebo do Chorvátska, alebo sme na Slovensku a zbadám hrad alebo pevnosť, vidím odbočku a ide sa. Moja rodina si zvykla. Považuje to už za súčasť nášho cestovania. Jedno, čo ma mrzí je, že som nebola na pevnosti Kulubaci v Srbsku. Môj manžel mi povedal, že tam so mnou nepôjde.
Mám taký jeden zážitok. Boli sme s rodinou na Zemplínskej Šírave a tam sme si užili pár dní. Hovorím, teraz ideme pekne domov a samozrejme Vínne jazero je poblízku a nad jazerom Vinianský hrad. Veď keď sme už tu, tak sa poďme pozrieť. Moja rodina samozrejme prevrátila očami. Celá rodina sme boli len v kraťasoch a šlapkách, ja som mala dlhé šaty, ktoré som si pekne uviazala. Bola to riadna štreka, dosť strmý kopec. Stretávali sme turistov pekne nabalených, s vibramami na nohách, vody v rukách s ruksakmi. Tak sa za nami obracali, ale my sme to vyšli aj bez vybavenia. A zážitkov ako je tento, je veľmi veľa.
Ešte jeden zážitok. Išli sme na Muránsky hrad. Bola som tam s priateľkou a s deťmi (sedem detí) a mali sme so sebou len jednu fľašu vody. Písali tam, že je to dva kilometre, tak reku to zvládneme. My sme šli hodiny a hodiny, možno desať kilometrov a ten Muránsky hrad nebol stále na dohľad. Museli sme sa vybrať nejakou zlou cestou, ktorá kopírovala celý ten hrad. Vracali sme sa späť a znova kilometre a kilometre chôdze. Mali sme posledný vrchnáčik vody, hovorili sme si, že sa musíme vrátiť kvôli deťom. Jednoducho tam hore nevyjdeme, to sa nedá, deti už boli zničené, už chceli ísť domov. Tak sme sa vrátili a dole sme videli ľudí, ako idú skratkou, ktorá trvala asi 10 minút. Tak to skúsime o tri roky zas.


8. Môžete nám prezradiť, akú knihu pripravujete pre čitateľov najbližšie?
Spomínala som, že ma nedávno veľmi zaujala legenda o Rolandovi a poľskej kňažnej. Rozhodla som sa o nej napisať knihu. Momentálne “študujem a pátram” po informáciach a faktoch, ktorými by som mohla túto legendu priblížiť čitateľom. Kniha bude z oblasti Spiša.

IMG_1462

Ďakujeme pani Pronskej za rozhovor a knižné dary, ktoré venovala nášmu spolku Knihomoľci. Knihy pani Pronskej budú v blízkej budúcnosti k dispozícii československej komunite v Bostone a jej okolí.

_________________________________________________________________________________________________

KNÍHKUPECTVO ARTFÓRUM ODPORÚČA

  
Pár skvelých knižných noviniek pre deti od slovenských a českých autorov!
 

Chlapec s očami ako hviezdy

 
Stacks Image 500
Autor: Pero Le Kvet
Ilustrácie: Martina Matlovičová

Chlapec bez mena uteká za červeným motýľom po zázračnej krajine plnej nečakaných stretnutí. Na svojej ceste sa stretne a skamaráti s Babou Jagou, Mechúrikom Koščúrikom, Jankom Hraškom a inými rozprávkovými klasikmi.

Krásne poetická aj zábavná knižka plná pestrofarebných ilustrácií Martiny Matlovičovej pripomenie rodičom rozprávkové postavičky, na ktoré možno už zabudli a deťom sprostredkuje výlet plný fantázie.
 
Stacks Image 505
Stacks Image 503
 

Rozprávka o lietajúcej Alžbetke

 
Autor: Daniel Pastirčák
Ilustrácie: Veronika Klímová

Poeticky prerozprávaný príbeh života Alžbetky, ktorá túžila lietať, no neposlušnosťou prišla o svoje krídla. Nakoniec ich získa späť, no úplne inak než čakala.

Na ceste ku krídlam ju opustia jej rodičia, starenka Anči a starček Janči, a neskôr i jej muž, a zo sklenenej guľôčky k nim vyskočia tri deti a neskôr i vnúčatá. Rozprávanie je plné pre autora typickej poetiky a metafor, vďaka ktorým má silu i hĺbku. Celý príbeh je vlastne darom syna, Daniela, svojej mame, Alžbetke, k narodeninám. Preto je kniha veľmi osobná a zároveň univerzálna, tak ako to hlavné o čom príbeh je. Ten hovorí o túžbe a bolesti z nemožnosti jej naplnenia, o veľkom Modre nad nami i v nás, o bolesti a smútku zo straty, o radosti z blízkych, o trpezlivosti a o jedinečnosti každého z nás.
 

Zuza v zahradách

 
Stacks Image 544
Autor: Jana Šrámková
Ilustrácie: Andrea Tachezy

Zuza má zahradu. Ale ne u domu, ta zahrada je v zahradní kolonii.

Kolonie znamená spoustu malých zahrad vpravo, vlevo a mezi nimi uličky. Kolonie jsou zahradní piškvorky. Za kolonií je divoká temná zahrada. Bydlí tam černý pes a možná taky strašná Stará Bela. Kdoví. Zuza se jí pro jistotu bojí. Jenže co si počít, když máte z někoho strach, ale najdete na cestě jeho klíč? Poetické vyprávění o překonávání strachu i předsudků a o půvabu odlišností. Úsporný text do barevné šíře rozehrávají fantastické ilustrace.

 
Stacks Image 548
Stacks Image 551
 

Dušinka, víla věcí

 
Stacks Image 564
Autor: Ester Stará
Ilustrácie: Lucie Dvořáková

Sedm příběhů pro děti, které ví, že věci nejsou jen obyčejné předměty. Právě takové děti totiž můžou spatřit Dušinku, vílu věcí, a spolu s ní zažít nečekaná dobrodružství třeba uprostřed nákupu vyskládaného na kuchyňské lince, na neposluš¬ném oblaku z vyšlehaných bílků nebo na ledem pokryté klouzačce v obývacím pokoji.

Příběhy napsala Ester Stará, autorka oceněných knih pro děti A pak se to stalo! a Chrochtík a Kvikalka na cestě za blýskavým prasátkem a ilustrovala přední česká výtvarnice Lucie Dvořáková.

 
Stacks Image 568
Stacks Image 571
 
Zdroj: © 2016 Artforum

_________________________________________________________________________________________________

ZAUJÍMAVÉ ROZHOVORY NA TÉMU SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ

  
Pozrite si rozhovor s Vladimírom Skalským, predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí.

“Dva milióny osôb slovenského pôvodu žijú vo svete, najviac v Spojených štátoch amerických a v Českej republike.”

http://tv.teraz.sk/svet-tu-a-teraz/160832-002-029_svet_tat_20160808x4nqtu7/8334/

Zaujal nás takisto rozhovor so štátnym tajomníkom na Ministerstve zahraničných vecí Lukášom Parízekom o aktivitách, ktoré rezort rozbieha pre Slovákov v zahraničí.

http://skrsi.rtvs.sk/clanky/tema-dna/118132/rezort-diplomacie-rozbieha-aktivity-pre-slovakov-v-zahranici
 

_________________________________________________________________________________________________

AUDIOKNIHY V ČECHÁCH ZAŽÍVAJÚ DOBRÉ ČASY

  
V Čechách sa predáva a vydáva čoraz viac audiokníh. Minulý rok preto založila Asociace vydavatelu audioknih ceny Audiokniha roku. 20.apríla vyhlásila Asociace nominácie v jednotlivých kategóriách, z ktorých budú 13.mája vyhlásení víťazi. My vám predstavíme tri nominácie z kategórie Nejlepší audiokniha pro děti a mládež.
 

Dobrodružství Billa Madlafouska (Radioservis)

 
Stacks Image 456
Autor: David Laňka
Interpret: Oldřich Kaiser

“Ahoj, já jsem Bill, a tohle je můj deník. Teda, ona to není tak úplně můj deník, je váš. Vy jste si ho koupili. Nebo vám ho koupili rodiče. Ale je to deník o mně. Ačkoliv, ani o mně není. Je spíš o naší partě. O naší? Vy v ní přece nejste. Takže o mé? Jenomže to není moje parta. Je naše! Ach jo, v životě bych si nemyslel, že psát si deník bude tak těžké.”

Zakúpiť MP3 k okamžitému stiahnutiu si môžete
TU.
 

Chytré pohádky (Tympanum)

 
Stacks Image 465
Autor: Jiří Žáček
Interpret: Oldřich Kaiser

Existují i pohádky, ve kterých se nevyskytují pohádkové obludy, kde nevítězí mocné kouzlo či hrubá síla, ale navrch má rozum, moudrost a vtip. Hrdiny chytrých pohádek bývají lidé zdánlivě obyčejní, kteří se v životních zkouškách téměř vždy osvědčí jako lidé naopak neobyčejní, moudří a stateční. Posilují naše sebevědomí a připomínají nám, že k vítězství nad lží a nelidskostí nepotřebujeme čaromocný meč ani pohádkového dědečka, stačí mít kuráž, bystrý rozum a dobré srdce. Není to sympatický vzkaz dávných pohádkářů dnešním malým rozumbradům?”

Zakúpiť MP3 k okamžitému stiahnutiu si môžete
TU.
 

Lentilka pro dědu Edu a Trenky přes kalhoty (Albatros Media)

 
Stacks Image 475
Autor: Jiří Žáček
Interpret: Martin Dejdar a Barbora Hrzánková

Malý Honzík se má, bydlí s ním a s rodiči nejen dědeček Arnošt, ale i pradědeček Eda, a tak má Honzík doma dědečky dva. S dědou Edou je veselo, ale občas Honzíka rozzlobí, když mu děda něco provede. Ukáže se, že děda Eda své povedené kousky nedělá ani naschvál, ani z obyčejné zapomnětlivosti, ale protože je nemocný. A tak se rodiče s Honzíkem dohodnou, že udělají všechno pro to, aby byl děda Eda spokojený. Příběh napsaný citlivě a s humorem přibližuje problém Alzheimerovy choroby.
Pouze pro audioverzi knihy v podání Báry Hrzánové napsala Ivona Březinová příběh dědy Edy, Honzíka a celé rodiny z pohledu Honzíkovy maminky „Trenky přes kalhoty“! Tento příběh určený především rodičům dětí zatím n
evyšel tiskem!”

CD 1 - PRO DĚTI: Lentilka pro dědu Edu
CD 2 - PRO RODIČE: Trenky přes kalhoty aneb můj život s dědou Edou

Zakúpiť MP3 k okamžitému stiahnutiu si môžete TU.
  

_________________________________________________________________________________________________

Mimi a Líza mieria do sveta

  
Rozprávkový príbeh Mimi a Líza Kataríny Kerekesovej je jedným z najúspešnejších animovaných seriálov a aj jednou z najpredávanejších detských kníh posledných rokov. Seriál mal premiéru v roku 2013, o dva roky neskôr televízia vysielala druhú sériu, Rádio Regina rozhlasové rozprávky a vydavateľstvo Slovart vydalo dva diely knihy Mimi a Líza. Teraz mieri seriál do Francúzska.

Do kín ho 6. apríla uvedie distribučná spoločnosť Cinéma Public Films. V 45 minútovom pásme premietnu rozprávky z prvej série: Tmy sa nemusíš báť, Kam zmizol tieň, Tety z pexesa, Agent vitamín, Zbohom farba sivá a Neviditeľná ryba. Cinéma Public Films sa zameriava na audiovizuálnu tvorbu určenú pre mladé publikum a venuje sa aj vzdelávaniu tých najmenších. Preto okrem filmu ponúka učiteľom a deťom aj špeciálne materiály, prostredníctvom ktorých im príťažlivou formou približuje obohacujúce momenty z premietnutých rozprávok. Projekcie Mimi a Lízy budú spestrené kreatívnymi hrami s hmatovým pexesom Memonik, ktorého autorkou je slovenská dizajnérka Nikoleta Čeligová. Deti si budú môcť aspoň na chvíľu vyskúšať, aké je to vnímať svet so zatvorenými očami.

Rozp
rávkový seriál Mimi a Líza zaujal vďaka posolstvu, ktoré v sebe prináša. Prostredníctvom veselých dobrodružstiev dvoch kamarátok spoznávajú deti svet nevidiacich. „Uvedomujú si, že aj keď sa na veci pozerajú odlišne, nie je medzi nimi žiadny rozdiel,“ vysvetľuje autorka projektu Katarína Kerekesová. „Je úžasné sledovať deti, ako sa snažia prísť na to, aké je to vnímať predmety okolo nás hmatom alebo prostredníctvom čuchu.“
Kniha Mimi a Liza sa dostala minulý rok aj do celosvetového výberu kníh (celkovo je tam 50 knih za rok 2015) projektu Dokumentačného centra IBBY pre postihnutých. Tieto knihy môže každé dva roky navrhnúť ktorákoľvek zo sedemdesiatichsiedmych národných sekcií IBBY a slovenská kniha sa tam, dostala po mnohých rokoch.

Zdroj: © 2015 Art-fórum pre literatúru, n.o.


Stacks Image 282
  

_________________________________________________________________________________________________

To je Praha z Baobabu získala ocenenie na svetovom festivale detskej knihy v talianskej Bologni

  
Stacks Image 252
Kniha uspěla mezi stovkami přihlášených knih, protože konkurence na festivalu dětské knihy v italské Bologni je maximální. Festival je považován za nejprestižnější místo světa dětských knih.

To je Praha navazuje na sérii publikací českého emigranta Miroslava Šaška (1916 -1980). Tento významný malíř a ilustrátor se proslavil knížkami o městech: To je Paříž, To je Řím, To je New York. Jeho knihy byly vydány v mnoha jazykových mutacích po celém světě. V Česku jeho knihy začalo vydávat v posledních letech právě nakladatelství Baobab. Navíc založilo i jeho nadaci, která podporuje mladé ilustrátory.
Cena Bologna Ragazzi Award (BRAW) udělovaná na festivalu Bologna Children’s Book Fair je jednou z nejprestižnějších světových cen v oblasti dětské literatury už padesát let. Oceňuje knihy a nakladatelské počiny, které jsou inovativní, graficky zajímavé a dokážou zaujmout pozornost dětského čtenáře.
Autorka textu Olga Černá (*1964) vystudovala agronomii, pracovala v laboratoři, v knihkupectví a knihovně, dnes je zaměstnaná v klášteře v Milevsku. Je kmenovou autorkou nakladatelství Baobab, kde vydala šest knih pro děti.
Ilustrátorka Michaela Kukovičová (*1968) vystudovala ateliér animace na UMPRUM v Praze, kde v současnosti pracuje jako asistentka v ateliéru ilustrace a grafiky. Věnuje se knižní a časopisecké ilustraci, animaci a režii videoklipů a krátkých filmů.

Zdroj: © 2015 Art-fórum pre literatúru, n.o.
  
Stacks Image 262
Stacks Image 264
Stacks Image 266
Stacks Image 268
  

_________________________________________________________________________________________________

Slovensko-anglická knižka Balada o srdci / The Ballad of the Heart

Stacks Image 138
Balada o srdci / The Ballad of the Heart
Petra Hilbert
Preklad: Marc Woodwoth
Rok vydania: 2015
Jazyk: slovenčina, angličtina
Vydavateľstvo: Hilbert, 2011

Dievčatko so srdcom na dlani putuje snovou krajinou, hľadajúc stratenú lásku a porozumenie. Šumenie lužných lesov, bažiny dunajských ramien, divozverí rodičia, vodný svet a život medzi rybami, vysoké trávy, brezový háj, jelene a lane unikajúce pred lovcami, zranená líška, ale aj slnko, oblaky, sny a nádej. Text tejto útlej knižky plynie ako pomalá rieka a kresby sa vrývajú hlboko do srdca.

V knižke nájdete 17 veršov, 34 ilustrácií. Je rozoberateľná na grafické listy.

A girl with her heart in her palm roams a landscape of dreams to find lost love and understanding. She leaves her half-wild parents, humming as she crosses forests and the marshlands of the Danube, that world of water and tall grasses, then through a birch grove, coming upon deer fleeing from hunters and a wounded fox, and finding under the sun, clouds, darkness and light, the realization of her dreams and hopes. The words of this tiny book flow like a slow river and its drawings make an indelible journey to the heart.
  
Stacks Image 178
Stacks Image 180
Stacks Image 182
Stacks Image 184
  
O autorke.
Stacks Image 214
Petra Hilbert
Petra Hilbert je ilustrátorka detských knih, časopisov, kníh pre dospelých, autorka a vydavateľka. Žije a tvorí v Bratislave.
Ilustrované knihy / výber: 2014 - Misia Eva v Thajsku, 2012 - Misia Eva prísne tajné, 2011 - Balada o srdci, 2011 - Na križných cestách svätého Urbánka, 2003 - Ach tá zviřata, 2011 - Rak ohnivák a straka
  

_________________________________________________________________________________________________

HLBOKO-MORSKÉ ROZPRÁVKY

Vydavateľstvo Artforum vydáva knihu Hlbokomorské rozprávky Moniky Kompaníkovej
Dátum vydania TS: 6. 6. 2013
Kontaktná osoba: Veronika Gilanová,
pr@artforum.sk, 0948 033 768, www.artforum.sk


Stacks Image 32
Monika Kompaníková
Hlbokomorské rozprávky

Ilustrácie: Veronika Holecová
Grafický dizajn: Martina Rozinajová
Vydavateľ : Artforum
Formát : 240 x 250 mm
Počet strán : 88

O knihe.
Predstav si vodný svet pod morskou hladinou. Ako v hrnci plnom dobre posolenej planktónovej polievky tam plávajú ryby, chobotnice, medúzy, morské panny, kôrovce, ulitníky, obrovské cicavce, ponorky a jeden či dva batyskafy. A úplne dole, morské dno.
Na dne tej najhlbšej priekopy, v hĺbke viac ako desaťtisíc metrov, na severnom okraji Tichého oceánu, tam, kde sa už nedostane slnečný lúč, potápač, ponorka a dokonca ani japonské lovkyne perál – tak tam už nie je vôbec nič.
I keď - nie je to celkom tak. Aj v tej najtemnejšej a najstudenšej temnote sa dá nájsť nejaký život. Na dne tej najhlbšej priekopy totiž žije jedna ryba.
Okrem lenivej ryby Biby s polámanými zubami obýva tento rozprávkový svet aj jej kamarát had Rado, ktorému sa stále kazí lampáš a ďalšie tajomné svetielkujúce živočíchy. Spolu hľadajú nový domov, či morské sklo, spolu poriadajú podmorské veselice, odháňajú ponorky.
Cez ich veselé príhody môžeme spolu s nimi spoznať aj ten skutočný hlbokomorský svet.

Monika Kompaníková, známa predovšetkým ako autorka románu Piata loď oceneným cenou Anasoft litera s ilustrátorkou Veronikou Holecovou a grafickou dizajnérkou Martinou Rozinajovou vytvorili originálnu pôvodnú detskú knihu s poctivými ilustráciami, s malým atlasom živočíchov a rozprávkami, ktoré deťom otvoria svet, o ktorom dovtedy možno nepočuli. Ilustrácie sú robené klasickou grafickou technikou linorytu – tlače z výšky, no v knihe sú tlačené farbami Pantone.

Zuzana Šerše
ňová, redaktorka detských kníh o Hlbokomorských rozprávkach napísala:

Význam priateľstva, spoločné prekonávanie nástrah, vzájomná pomoc, hľadanie domova, to všetko v hlbokomorských rozprávkach nájdeme. Morskí obyvatelia sa stávajú milými kamarátmi, dieťa sa s nimi veľmi ľahko identifikuje. A nedá sa zabudnúť aj na nenápadnú edukatívnu linku. Veď ani mnohí dospelí netušia, čo je morský čert či morská uhorka. Tak sa dieťa prirodzene dozvie, že zaujímavý a pestrý život existuje aj v morských hlbinách. Čistý a pomerne strohý jazyk, ktorý poznáme z autorkiných predchádzajúcich textov, bez zbytočne bičovaných emócií používa aj v rozprávkach. Detského čitateľa nepodceňuje, skôr naopak, stáva sa rovnocenným partnerom autorke, či tomu, kto bude raz rozprávky deťom nahlas čítať. Pri množstve vydávaných textov pre deti sú Hlbokomorské rozprávky veľmi originálnym a kvalitným dielom.

O autorkách.

Stacks Image 47
Monika Kompaníková (1979)
vyštudovala grafiku a maľbu na Vysokej škole výtvarných umení, debutovala zbierkou poviedok s názvom Miesto pre samotu, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska. V roku 2006 jej vyšla novela Biele miesta, nominovaná na cenu Anasoft litera 2007. V roku 2008 získala cenu Nadácie Tatra banky pre mladých tvorcov. V roku 2010 vyšiel román Piata loď, ktorý získal cenu Anasoft litera a bol vyhlásený za najlepšiu knihu roka 2010. Román Piata loď vyšiel v preklade v Čechách, pripravuje sa jeho nemecký preklad a filmové spracovanie. Texty Moniky Kompaníkovej boli publikované a preložené do desiatich jazykov. Žije v Pezinku, má dvoch synov, Kubka (2007) a Miška (2009), pre ktorých napísala Hlbokomorské rozprávky
Stacks Image 50
Veronika Holecová (1989)
vyrástla v rodine paleontológa a entomologičky, vyštudovala talianske bilingválne gymnázium. V čase vzniku tejto knihy študovala v treťom ročníku v Ateliéri grafiky a ilustrácie na Vysokej škole výtvarných umení a absolvovala stáž v poľskom Krakowe na Akadémii Krásnych Umení Jána Matejki. Ilustrovala učebnice, v roku 2012 boli jej práce vystavené na veľtrhu detskej knihy v Bologni. Hlbokomorské rozprávky ilustrovala kombináciou tlače z lina a perokresby a sú jej prvou ilustrovanou knihou pre deti. Je členkou Asociácie slovenských ilustrátorov.
Stacks Image 53
Martina Rozinajová (1984)
ukončila v roku 2012 štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor vizuálnej komunikácie. Je držiteľkou dvoch Národných cien za dizajn (v roku 2009 za projekt Dizajn na kolesách v kategórii študentský komunikačný dizajn, v roku 2011 za katalóg Archive v rovnakej kategórii. Jej projekt „Nové učebnice“, sa zaradil do medzinárodného výberu najlepších absolventských prác Graduation Projects 2013. Popri grafickému dizajnu a dizajnu kníh sa venuje aj detskej ilustrácií a je členkou Asociácie ilustrátorov na Slovensku.

Ukazky.

Stacks Image 62
V tichej temnote sa zrazu objavila maličká biela, jasne žiariaca bodka. Bodka sa zväčšovala, svetlo sa približovalo.
- Vidíš to čo ja? – spýtal sa Rado.
- Nič nevidím, spím, – povedala Biba a prevrátila sa na druhý bok.
- Čo to len môže byť? Má čudnú f
arbu.
- Hmm, veru, - povedala Biba, ale z miesta sa nepohla, nevládala, všetko ju bolelo. Tá tancovačka bola asi presa len skutočná.
- Nemali by sme zmiznúť?
- Heš už Rado, nechaj ma! More je plné čudných vecí.

Biba zavrela oči a zhasla. Had s obavami sledoval, ako sa svetlo približuje, zväčšuje sa. Čo to len môže byť?, uvažoval mlčky. Čo za živočícha má také biele svetlo, žiariace ostro a neprerušovane? Svetlá živočíchov sú mihotavé, pulzujú. A ktorý živý tvor tak jemne vrní a bzučí? Čím väčšie je svetlo, tým hlasnejšie bzučí. Vrrrn, Vrrrrrn, Vrrrrrrrn.
- Biba, približuje sa to, zobuď sa Biba! – šepká Rado, strach ho napĺňa. Všade naokolo je čierno-čierna tma, vodné prúdy ustali, všetky hlbokomorské živočíchy niekam zaliezli. Voda akoby ochladla a oťažela. Len záhadný tvor sa približuje a vrní čoraz hlasnejšie. VRRRRN, VRRRRRRRN, VRRRRRRNNNNNN, VRRRRRNNN.

- Biba, Bibuška, už sa zobuď, – štuchá Rado koncom chvosta do Biby – je to už celkom blízko, bojím sa!
- Psst, buď už ticho, Rado a zavri oči, – nedá sa vyrušovať Biba.

Rado nevie, čo robiť, od strachu sa už celý trasie, svetlo je tak blízko, že osvetľuje aj jeho, aj rybu Bibu, cíti to svetlo na koži a má pocit, že sa jeho vlastný lampášik na konci chvosta sám proti jeho vôli rozsvecuje. Mali by sme niekde zaliezť, premýšľa, no nedokáže sa pohnúť, cudzie svetlo ho úplne priklincovalo ku dnu, strach ho ochromil.

V tej chvíli zrazu biele svetlo zhaslo. Vrnenie ustalo a dno hlbokomorskej priekopy opäť zaliala tma a ticho. Čudná tma a ešte čudnejšie ticho.
- Biba – zašepkal had trasľavým hlasom – Biba, je to tu, stále je to tu, cítim to, no neviem kde, Biba, mali by sme zmiznúť.
- Rado, žiadna panika, ja tu nič nevidím – vraví pokojne Biba, oči má privreté, plutvy ochabnuté.
- Je to tu, vravím ti Biba, stále to tu je a nie je to živočích, cítim to! – stojí si za svojím Rado.
- Trepeš, Rado! Veď ma už nechaj, som celá ubolená. Chrrrrr.

- Uáááá! - zreve Rado, keď sa svetlo opäť nečakane rozsvieti, no nie niekde v diaľke, ale priamo pred nimi, na dĺžku troch plutiev od ich papuliek – teda celkom blízko, tak blízko, že ich svetlo celkom oslepí. Biba už svetlo vidí aj cez privreté viečka, nedá sa nič robiť, musí sa prebudiť, či chce, či nechce. Vrnenie je také silné, že rozochvelo celú dunu, duna sa začína preskupovať a zosypávať. Celé morské dno sa chveje. - Uááááá!! - kričí aj ryba Biba, ale nedokáže sa pohnúť. Svetlo im svieti priamo do očí, zem sa trasie, veľký tvor k nim načahuje akési chápadlá, akési hrozné duté rúry, tykadlá a klepetá.
- Čo to... čo to je, Biba? – kričí Rado a snaží sa ovinúť okolo Biby.
Obaja vidia jediné obrovské okrúhle oko, väčšie ako najväčšia medúza, akú kedy stretli, a v tom oku sa niečo hýbe, nejaký ďalší živočích. Pozerá to na nich, oslepuje ich to a oni sa nevládzu pohnúť. Biba si chce zakryť oči plutvami, ale má ich príliš krátke, a tak sa otočí chrbtom. Rado vidí, že sa z tej veci vysúva rameno, na konci ramena ihla, ostrý hrot, chce to doňho pichnúť, chce to pichnúť do Biby. Zrazu začuje cvaknutie a sykot, vidí ako z dna mizne piesok, vidí približujúcu sa dutú rúru, ktorá ten piesok do seba vťahuje, cíti, ako to chce vtiahnuť aj ich dvoch, obrovský vysávač, živočích, čo nasáva a filtruje piesok. Obluda obrovských rozmerov, strašnejšia ako najstrašnejší morský čert.
(Úryvok)
Stacks Image 66
Stacks Image 68
Stacks Image 70
Stacks Image 72

_________________________________________________________________________________________________

Aj nevidiace deti maju oblubene farby

Stacks Image 87
Hoci si všetci radi zaspomíname na televízne rozprávky nášho detstva, ďalším generáciám ich veľa nedoprajeme. Pôvodná tvorba určená detskému divákovi sa na Slovensku v posledných dekádach zredukovala na alarmujúce minimum. Prázdno v televíznych programoch namiesto nej vypĺňajú produkty, ktoré sa deťom prihovárajú skôr hlasom šikovného obchodníka ako láskavého rozprávača. Dá sa tento proces ešte zvrátiť?
Animátorka a režisérka Katarína Kerekesová je optimistická. Jej meno sa dosiaľ spájalo najmä s tvorbou pre dospelých – za všetky jej diela spomeňme krátkometrážny hudobný film Kamene, ktorý svojou podmanivou, zľahka desivou atmosférou očaril aj poroty zahraničných filmových festivalov. Teraz sa však ujala tvorby nového pôvodného Večerníčka, na ktorý si slovenskí diváci museli poriadne počkať. Volá sa Mimi a Líza a jedna z jeho titulných hrdiniek je nevidiaca. Že sa tým svet fantázie, ktorý k rozprávkam neodmysliteľne patrí, značne obmedzuje? Práve naopak. Kerekesová v tomto hendikepe objavila nevysychajúci zdroj inšpirácie.
Pokračovanie rozhovoru nájdete tu.
Zdroj: Pravda
Lucia Fajnerova


O autorke.
Stacks Image 198
Monika Kompaníková (1979)
vyštudovala grafiku a maľbu na Vysokej škole výtvarných umení, debutovala zbierkou poviedok s názvom Miesto pre samotu, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska. V roku 2006 jej vyšla novela Biele miesta, nominovaná na cenu Anasoft litera 2007. V roku 2008 získala cenu Nadácie Tatra banky pre mladých tvorcov. V roku 2010 vyšiel román Piata loď, ktorý získal cenu Anasoft litera a bol vyhlásený za najlepšiu knihu roka 2010. Román Piata loď vyšiel v preklade v Čechách, pripravuje sa jeho nemecký preklad a filmové spracovanie. Texty Moniky Kompaníkovej boli publikované a preložené do desiatich jazykov. Žije v Pezinku, má dvoch synov, Kubka (2007) a Miška (2009), pre ktorých napísala Hlbokomorské rozprávky